Myšlienka
„Ty za mňa na kríži trpiaci a umierajúci Spasiteľ, nenechaj svoju drahú Krv pre moju dušu stratenú.“ M. Františka |


| Homília - kard. Angelo Amato | Array Vytlačiť Array |
|
Homília - blahorečenie drinských mučeníc, Sarajevo 24.09.2011 Angelo kardinal Amato, SDB 1. Mučeníctvo piatich sestier z Kongregácie Dcér Božskej Lásky je tragickou, ale pre Katolícku Cirkev v šľachetnom národe Bosny a Hercegoviny slávnou stránkou. Ich príbeh sa podobá mučeníctvu kresťanov z prvých storočí. Vtedy si pohanské idoly vyžadovali nevinné obete. Práve sme počuli o ich mučeníctve. V roku 1911 v Pale, neďaleko Sarajeva, bol založený „Máriin dom“, inštitút katolíckych sestier, ktorý sa čoskoro stal známy pre ich dobročinné skutky ku všetkým, k deťom i núdznym každého jazyka a náboženstva: katolíckeho, pravoslávneho a moslimského. V roku 1941 bola predstavenou domu Chorvátka, sr. M. Jula Ivaniševičová (narodená v r. 1893). Ostatné sestry komunity boli Rakúšanka sr. M. Berchmana Leidenix (narodená v r. 1865), Slovinka sr. M. Krizina Bajancová (narodená v r. 1885), ďalšia Slovinka sr. M. Antónia Fabianová (narodená v r. 1907) a mladá sestra maďarského pôvodu, sr. M. Bernadeta Banja (narodená v r. 1912). Hoci boli rozdielnej národnosti a kultúry, zjednocovalo ich rehoľné povolanie a láskou k chudobným a núdznym. Ľudia ich vnímali ako žijúce obrazy Krista Vykupiteľa, ich Pán a Učiteľa. 2. Tragédia ich zavraždenia sa stala v čase násilnej občianskej vojny v rokoch 1941-1945. Vrahovia nebrali ohľad na ich rehoľné zasvätenie, ani na ich skutky lásky, milosrdenstva a služby blížnemu. Zaslepení nenávisťou proti katolíkom a ich bezuzdným egoizmom zavraždili skupinu bezbranných, ale nezlomných žien. Sestry sa nechceli podrobiť nezriadeným túžbam četníkov. Pokúšali sa utiecť, aby si zachránili dôstojnosť svojho zasvätenia. No zajali ich a barbarsky, surovo zavraždili a potom hodili do rieky Driny. Ten istý osud, o niekoľko dní neskôr, stihol staršiu sr. M. Berchmanu Leidenixovú, pôvodom z Rakúska. Stalo sa to v decembri 1941. Srdce plače horkými slzami nad takou samopašnosťou. Scenár mučeníctva je večný boj medzi Bohom, prameňom jednoty a života a Božím nepriateľom, starým hadom, prameňom nepriateľstva a smrti. V dejinách človeka často prevláda slepá nenávisť, ktorá ničí lásku. Je to zúrivá snaha zničiť dobrotu a láskavosť. Hrdinský postoj piatich sestier z Kongregácie Dcér Božskej Lásky pripomína mučeníctvo siedmich Makabejských bratov, ktorí pred tyranom odpovedali, že sú ochotní zomrieť, ako by mali zradiť Pánov zákon: Je spokojnejšie zomrieť pod ľudským násilím, keď Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi (porov. 2 Mach 7,14). Z pohľadu dejín, týchto päť slabých a bezbranných žien sa stali silnými a víťaznými hrdinkami v boji obranu nedotknuteľnosti ich rehoľnej identity a dôstojnosti ženy. Sila týchto piatich rehoľníc zvíťazila aj nad brutalitou vrahov. V ich srdci zneli slová sv. Pavla: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?... Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“ (Rim 8,35.37) Päť rehoľných sestier si uvedomovalo, že nasledovanie Krista prináša kríž, obety a každodenné svedectvo: „"Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. ... Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9,23-24). A dnes Cirkev zvelebuje tieto svoje Dcéry, pravé Sestry Božskej Lásky, ktoré svojím utrpením ukázali, že láska a odpustenie sú silnejšie než nenávisť a surovosť. Kalvária ich utrpenia a bolesti vyústila do slávneho premenenia na ich vlastnej hore Tábor. 3 Drahí bratia a sestry, Cirkev vždy bola prenasledovaná. Historici sa zhodujú v tom, že aj minulé XX. storočie bolo storočím mučeníkov. Prenasledovanie v rôznych krajinách Európy a sveta nám darovalo niekoľko tisíc hrdinských svedkov viery. Cirkev pozná a zvelebuje tieto svoje statočné deti. Napríklad, v mesiacoch máj a jún 2011, Svätý Otec Benedikt XVI. blahorečil v Dax vo Francúzku mučenicu sr. Marguerite Rutan, Dcéru Lásky, popravenú počas francúzskej revolúcie; v Nemecku, v Würzburg, blahorečil nemeckého kňaza Giorgio Häfnera, ktorý zomrel v koncentračnom tábore v Dachau; a v Drážďanoch, ďalšieho nemeckého kňaza, Lužicko Srbskej národnosti Aloisa Andritzkina, aj on zomrel mučeníckou smrťou v koncentračnom tábore v Dachau; v Lubecca, traja mladí kňazi farnosti Božského Srdca boli popravení spolu s protestantským kazateľom, pretože boli kresťanskí vychovávatelia mladých ľudí; v Satu Mare, v Rumunsku, biskup Janos Scheffler, zomrel v dobe komunistického prenasledovania. Dnes, ako nikdy predtým Katolícka cirkev je Cirkvou mučeníkov, Kristových svedkov, ktorí darujú svetu jedinečný pohľad na lásku, ktorá odpúšťa, miluje a modlí sa za nepriateľov. História života Drinských mučeníc sa môže zdať ako ľudský osud pokorných, stále sa podriaďujúcich, porazených a premožených. V skutočnosti však päť sestier zvíťazilo silnou a tichou rezistenciou nad zlom a jeho silou. Takáto rezistencia tvorí opravdivé dejiny ľudstva. Mučeníctvo vnáša do dejín ľudstva svetlo a silu pre správne svedomie, ktoré vidí dobro a plní ho. Správne svedomie je blahodárny prvok pre človeka, bráni robiť zlo, a chráni, aj za cenu života, náboženskú slobodu a neodňateľné ľudské práva. Týchto päť rehoľných sestier dnes blahoslavených, nám ukazuje, že je možné zvíťaziť nad zlom aj holými rukami, ale v sile viery. Je možné zvíťaziť nad zlom aj tak, že podstúpime zranenia, ale nepoddáme sa hrozbám a vyhrážkam. Mučeníci zomierajú, ale zároveň dávajú možnosť rozkvitať pravej ľudskosti. Na peklo, vytvorené človekom, ako sú koncentračné tábory, gulagy a vojny, mučeník odpovie s odvolaním sa na raj, nebo, pokoj medzi národmi, na bratské spoločenstvo. 4. Môžeme sa pýtať, prečo toľko krutosti proti týmto piatim ženám? Zlo násilne napadá biskupov, kňazov rehoľníkov a rehoľníce, keďže oni ešte uchovávajú známky ľudskosti neraz v kontexte kde sa vytratila tvár ľudskosti. Mučeníctvo našich piatich sestier Dcér Božskej Lásky hovorí nielen o tmavej stránke dejín, ale ukazuje aj svetlú tvár pravej ľudskosti, formovanej na Evanjeliu. Spomienka na ne je ich oslava, s úmyslom ukázať že ich príklad odzrkadľuje autentickú prirodzenosť človeka, stvoreného na obraz Božej Lásky. Drinské mučenice sú nositeľkami toho, čo by som nazval „silné čnosti“, ktorými sú: odvaha, čistota a dobrota. Tieto silné čnosti hovoria o veľkej viere a silnej vôli znášať utrpenie s nádejou a láskou. Je to posolstvo, ktoré Drinské mučenice zanechávajú pre miestnu cirkev v Bosne a Hercegovine, ale aj pre univerzálnu Cirkev. Na vieru krehkú a bojazlivú, ako je naša, mučeníci odpovedajú radikálne, jedinečnou prorockou silou. Ich mučeníctvo nás vyzýva, aby sme sa prebudili zo sna povrchného života a oživili evanjeliovú odvahu blahoslavenstiev. Odkaz mučeníkov nie je odveta voči ich prenasledovateľom, ale prejav Božej sily, ktorá dáva obetiam silu trpieť, odpustiť, milovať a modliť sa za svojich vrahov. Dejiny mučeníkov, sú dejinami viery, odvahy a milosrdnej lásky. Sú to reálne dejiny, ktoré na vlastnej koži prežívali naše sestry vo viere. Dnes sa vďaka tomu , stávajú pre nás evanjeliovým vzorom života. Aj dnes je možné, ba nutné, žiť a svedčiť o Ježišových slovách vo svete, ktorý možno nezabíja materiálne, ale pomaly znepokojuje našu myseľ a naše srdce toxickými jedmi povrchnosti, náboženskej ľahostajnosti, slovným násilím. „Svet mučeníkov“ je pozvanie, aby sme sa prebudili zo zimného spánku a reagovali duchovnými, nepremožiteľnými zbraňami, ktorými sú viera a láska. Z taliančiny preložila sr. M. Felicitas Vengliková, FDC |