Interview s generálnou predstavenou sr. Lucynou Mroczek pri príležitosti blahorečenia Drinských mučeníc

SESTRY MARIANKY

Myšlienka

„Vážne rozhodnutia robte vždy s pohľadom na ukrižovaného Krista.“

M. Františka

Home

Kto sme

Drinské mučenice

Interview s generálnou predstavenou sr. Lucynou Mroczek pri príležitosti blahorečenia Drinských mučeníc

Interview s generálnou predstavenou sr. Lucynou Mroczek pri príležitosti blahorečenia Drinských mučeníc

Pre „Katolícky týždenník“ (č. 39, z 28. 09. 2011)

1.   Ctihodná Matka, zúčastnili sme sa blahorečenia mučeníc z Driny, prvých blahoslavených Vašej kongregácie. Čo znamená táto udalosť pre Vašu kongregáciu?

Predovšetkým sme veľmi vďačné dobrému Bohu za túto veľkú milosť: za naše spolusestry, ktoré obdaril milosťou povolania k rehoľnému životu, ktorú uskutočňovali rôznym spôsobom v našej rehoľnej rodine Dcér Božskej Lásky. Božia Prozreteľnosť ich zjednotila v tom istom spoločenstve v Pale, kde denne obetovali svoj život Bohu a všetkým núdznym. Tak uskutočňovali svojím bytím a konaním svoje meno – Dcéra Božskej Lásky. Mnohé výpovede našich sestier potvrdzujú, že boli vzorné a verné rehoľnice, vytrvalé v modlitbe, ochotné ku každej obeti z lásky blížnemu, neúnavné v dobrých skutkoch. Na „poslednú skúšku lásky“ sa pripravovali životom, žili vo vernosti k Bohu a svojmu rehoľnému povolaniu, vo viere a v dôvere ku svojmu božskému Ženíchovi, ktorý teraz tieto svoje verné nevesty povyšuje svojou Cirkvou ku cti oltára a predstavuje ich nám všetkým ako blahoslavené, hodné nasledovania.
Celá naša kongregácia ďakuje dobrému Bohu, Svätému Otcovi Benediktovi XVI. a ním delegovanému kardinálovi Angelovi Amatovi, arcibiskupovi zo Sarajeva kardinálovi Vinkovi Puljićovi, za jeho prispenie v procese blahorečenia na diecéznej rovine. Všetkým, ktorí tu v diecéze a v rímskej fáze procesu neúnavne pracovali, najmä relátorovi, postulátorom a vicepostulátorke je každá Dcéra Božskej Lásky zaviazaná vďačnosťou pred Bohom a našimi blahoslavenými spolusestrami.
Musíme naše blahoslavené spolusestry napodobňovať, im stále viac sa podobať v každodennej vernosti v našom povolaní a v našom apoštoláte. Blahorečenie našich sestier mučeníc potvrdzuje, že sa Bohu zapáčili žitím charizmy našej kongregácie. Boh im udelil milosť, že vlastnou krvou mohli spečatiť a dosvedčiť, že patria Jemu. Ich blahorečenie je pre nás všetky novou výzvou, konkrétne uskutočňovať charizmu v našich spoločenstvách a v rozličných oblastiach apoštolátu, žiť verne podľa nášho povolania, ktoré nám Boh udelil pre našu spásu, pre dobro Cirkvi a národov, ktorým slúžime.

2.   Aká bola reakcia sestier na správu o blahorečení mučeníc z Driny?

Už od smrti našich sestier 15. decembra 1941 sa modlili k Bohu spolusestry Provincie Božskej Prozreteľnosti, ku ktorej týchto päť sestier patrilo, aby bola ich obetavosť Cirkvou uznaná ako mučeníctvo za vieru a za evanjeliové hodnoty, znamenite za ochránenie čistoty. Správa o ich smrti a potom zvesť o ich svätosti sa čoskoro rozšírili v celej kongregácii, ktorá pretrvala v modlitbe nádeje a očakávania, že príde priaznivý čas pre začatie procesu blahorečenia. Preto sme boli všetky veľmi šťastné a vďačné, keď sa v roku 1999 v Sarajeve začal proces na diecéznej rovine. So záujmom sme ho sledovali, a potom s ešte väčšou vierou dúfajúc, že uvidíme naše sestry ako blahoslavené, sme prinášali naše modlitby a obety aj počas rímskej fázy procesu, od roku 2003 až podnes. Využijem príležitosť, aby som sa poďakovala sestrám Provincie Božskej Prozreteľnosti, ktoré nás verne informovali o priebehu, najmä na našich medzinárodných stretnutiach v súvislosti so všetkým, čo sa týkalo zbierania dôkazových materiálov, zverejnenia života a mučeníctva našich spolusestier. Sprístupnili nám materiál, ktorý sme potom preložili do rozličných jazykov a šírili sme ich vo všetkých krajinách, v ktorých žijeme a kde sme apoštolsky činné. Sestry celej kongregácie stále s veľkým záujmom sledovali priebeh procesu, tak sme boli skutočne „jedno srdce a jedna duša“ v modlitbe za všetkých, ktorí pracovali v tejto kauze, aby sa mohlo toto požehnané dielo šťastne ukončiť. Naše nadšenie sa nedá opísať, keď sme dostali správu, že 14. januára tohto roku pápež Benedikt XVI. prijal na audiencii prefekta Kongregácie pre procesy svätorečenia, kardinála Angela Amata, a pri tejto príležitosti udelil povolenie ku schváleniu dekrétu o mučeníctve našich piatich sestier a súčasne aj k ich blahorečeniu. Čoskoro nám bol oznámený aj dátum slávnosti blahorečenia a ihneď sme začali s prípravami. V Provincii Božskej Prozreteľnosti a v Sarajeve, na mieste blahorečenia úspešne napredovala organizácia a plánovanie, vďaka účinnej spolupráci provincie a arcidiecézy Vrhbosnia (Sarajevo), za čo sme veľmi vďačné a všetkým vyprosujeme príhovor našich blahoslavených. Kiež odmenia všetkých zúčastnených nebeskými milosťami. Aj v iných častiach sveta, kde Dcéry Božskej Lásky žijú, začalo sa s prípravami na účasť na blahorečení. Pred touto udalosťou sme sa intenzívne modlili, aby všetko slúžilo k väčšej cti Božej, ku cti našich mučeníc, pre duchovné dobro našej kongregácie a celej Cirkvi.

3.   Ako rozšírili Dcéry Božskej Lásky zvesť o drinských mučeniciach do jednotlivých oblastí sveta, kde sú prítomné?

Je treba vyzdvihnúť veľkú snahu mnohých našich sestier, ktoré sa zasadili za šírenie povesti mučeníctva a svätosti mučeníc z Driny. Samozrejme vychádzalo všetko odtiaľto, z Provincie Božskej Prozreteľnosti, v ktorej naše blahoslavené žili, pracovali a svoj život obetovali. Už mnoho rokov pred začiatkom procesu blahorečenia, sme sa v našej kongregácii každoročne tríduumom v modlitbe pripravovali na 15. december, ako deň spomienky na ich umučenie, čo vyvrcholilo v deň ich umučenia v eucharistickej slávnosti, ktorá bola slávená na úmysel ich blahorečenia. V záhrebskej katedrále a v našom kostole Kráľovnej ruženca v Sarajeve nadobudli slávnosti zvláštny význam a mali neobyčajnú odozvu. Na začiatku rímskej fázy procesu blahorečenia som vyzvala celú kongregáciu, aby sme sa modlili vo všetkých spoločenstvách na tento úmysel a najmä, aby sa 15. každý mesiac slávil ako deň spomienky na drinské mučenice. Do kaplniek našich kláštorov začali prichádzať aj laici, ktorí našli spolu so sestrami inšpiráciu v živote a v mučeníctve sr. M. July Ivanišević a jej štyroch spolusestier a ktorí ich začali v rôznych záležitostiach prosiť o príhovor. Sestry využili rozličné príležitosti, aby ľuďom porozprávali o živote a mučeníctve týchto našich piatich sestier. Pre tento účel sme dali vytlačiť a rozdať obrázky a letáčiky s krátkym životopisom a s modlitbou o ich príhovor a za ich blahorečenie vo všetkých jazykoch, ktoré sa v našej kongregácii používajú (12 jazykov). V niekoľkých jazykoch (taliančine, angličtine, portugalčine, poľštine, slovenčine a nemčine) je k dispozícii vzácna kniha „Mučenice z Driny“ napísaná pánom Antom Bakovičom, ktorému pri tejto príležitosti tiež srdečne ďakujeme nielen za túto knihu a za jeho svedecké výpovede, ale aj za jeho zanietené nasadenie, aby mohli byť mučenice z Driny povýšené ku cti oltára. V roku 1996 bola našou sr. Slavice Buljan napísaná a vydaná kniha „Krvou podpísané sľuby“ („Zavjet krvlju potpisan“. Zväčša obsahuje dokumentáciu a spisy, ktoré sa týkajú života a mučeníctva našich sestier. Vďaka tomuto dielu mohli mnohí ľudia lepšie spoznať sestry mučenice, najmä v chorvátskej jazykovej oblasti a podporovať ich uctievanie. Pred niekoľkými mesiacmi bol vytlačený krátky životopis drinských mučeníc, vyhotovený vicepostulátorkou sr. M. Ozanou Krajačić, pre lepšiu prípravu nás všetkých – sestier a laikov – na udalosť blahorečenia. Túto knižočku naše sestry preložili do rozličných jazykov kongregácie a vyvolala veľký záujem u ľudí. Existuje ešte dielo od známeho chorvátskeho katolíckeho spisovateľa, pána Stjepana Lice „Vytrvalosť vo vernosti – mučenice z Driny a ich svätosť“ (Postojane u vjernosti – O svetosti i Drinskim mučenicama), v ktorom opisuje bežnú svätosť, každodennú vernosť našich sestier, ktorá svoj vrchol vo svätosti ich mučeníctva dosahuje. V oboznámení verejnosti so sestrami mučenicami hral významnú úlohu aj bulletin „Mučenice z Driny“, ako aj púte „V stopách mučeníc z Driny“, ktorých sa zúčastňovali tak naše sestry, ako aj laici. V júli 2009 sme organizovali pre naše sestry juniorky z celého sveta (počas ich stretnutia na tému „Povolanie ako dar a úloha“) púť do Sarajeva, Pale a Goražde. Výrečným príkladom pre naše sestry juniorky boli mučenice z Driny pre ich svedectvo, ako človek má žiť a zomrieť za obdržanú milosť rehoľného povolania práve tým, ako sa učili v rozličných situáciách každodenného života zomierať pred smrťou. Výrečným príkladom pre ne boli tie, ktoré verne žili svoju príslušnosť ku Kristovi podľa sľubov, a tak sa pripravovali na definitívne Amen, ktoré potvrdili v kasárňach v Goražde a v lese v Sjetline. Keď sa vrátili do svojich provincií, podelili sa sestry juniorky o zážitky s ostatnými sestrami, spolupracovníkmi, s deťmi a mládežou. Takto sa zintenzívnil záujem o mučenice, ako aj modlitba za ich blahorečenie.
K tejto udalosti istotne prispeli modlitbou a obetami aj naše staré a choré sestry, kým mladšie a aktívne sestry šírili povesť svätosti našich sestier medzi ľuďmi v rôznych oblastiach pôsobenia. Každý nový krok v kauze bol dôvodom pre väčšiu vďačnosť a radosť, posilňoval našu dôveru a naše modlitby za príhovor mučeníc z Driny a napĺňal nás nadšením pre intenzívnejšie šírenie povesti svätosti a mučeníctva našich piatich sestier.

4.   Počas procesu blahorečenia ste boli v „centre“ udalostí, v Ríme. Aké boli Vaše dojmy?

Všetky na diecéznej rovine vyhotovené spisy pre kauzu blahorečenia boli v roku 2003 dopravené Kongregácii pre procesy svätorečenia do Ríma. Ona udelila dekrét týkajúci sa platnosti diecézneho procesu o vymenovaní relátora kauzy, pátra Hieronima Fokciński, SJ, ktorý je zodpovedný za vyhotovenie Positia, aby sa dokázalo mučeníctvo a povesť svätosti Božích služobníc; za postulátora rímskej fázy kauzy bol vymenovaný veľadôstojný pán Marko Tomić, kňaz arcidiecézy Vrhbosnia. Hore menované Positio bolo zostavené našou sr. M. Ozanou Krajačić. Z vývoja kauzy som usúdila, že všetci, ktorí sa na nej zúčastnili, tak na príprave Positia, ako aj na vypočúvaní svedkov a na ďalších krokoch, ktoré sa musia v procese blahorečenia podniknúť, vykonávali svoje povinnosti skutočne celým srdcom a zo všetkých síl, s veľkodušným nasadením svojej kompetencie a svojich schopností. Konštatovali sme, že posledné kroky kauzy napredovali plynule a v tom spoznávame riadenie Božej milosti a Jeho nekonečnú otcovskú dobrotu. Srdečne ďakujem všetkým, ktorí prispeli k procesu a prosím naše blahoslavené, aby vyprosili pre nich bohaté milosti pre ich pole pôsobenia.

5.   Ľudí často vydesí, že sestry obetovali vlastný život, len aby zostali verné sľubu čistoty. Môže sa toto počínanie považovať v očiach dnešného sveta ako vnútorná hodnota?

Svojím predsavzatím zostať verné sľubu čistoty, chceli mučenice z Driny zostať verné Bohu, ktorý ich vo svojej láske povolal k životu a rehoľnými sľubmi ich povolal za svoje nevesty. Dobrému Bohu, ktorý ich takto miloval, chceli lásku opätovať verne a vytrvalo až do konca. V dobe, poznačenej nenávisťou, žili z lásky, zlé odplácali dobrom, podlým úmyslom čelili vernosťou a dôstojnosťou. So Zlým neuzatvárali kompromisy, odolávali a odporovali mu, podopierané Božou všemohúcnosťou. Aj ich príklad nám jasne ukazuje, že tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8, 28). Z lásky k Bohu! Presne toto je kľúč, ktorý otvára tajomstvo obety života našich blahoslavených: láska, ktorú prijali a ktorej uverili, na ktorú odpovedali opustením rodičovského domu a svojej vlasti, láska, ktorú svojím každodenným životom stelesňovali a ktorú nakoniec obetou svojho života opätovali.

6.   Mnohí prosia naše blahoslavené o príhovor. I keď pre blahorečenie mučeníc sa nevyžaduje zázrak, sú nejaké svedectvá o získaných milostiach zaznamenané v generaláte?

Vieme, že naše sestry mučenice neprosia o príhovor iba naše sestry, ale aj kňazi a laici. Ako som sa už zmienila, ich život a mučeníctvo bolo zverejnené rozličnou formou, pričom sa vždy odporúčala modlitba a ich príhovor. Prišli listy z rôznych krajín, v ktorých prosia ľudia o životopis mučeníc a o modlitbu za ich príhovor, v ktorých zdôrazňujú, že v rozličných životných situáciách už pocítili ich príhovor. Radili sme im, aby zaslali správu postulácii kauzy, kde sa mali pozbierať všetky takéto informácie a dokumenty. V hore uvedenom informačnom bulletíne vicepostulátorky „Mučenice z Driny“ jedna rubrika prináša svedectvá obdržaných milostí.

7.   Kostol Kráľovnej ruženca v Sarajeve sa stáva miestom uctievania blahoslavených drinských mučeníc. Pre ich uctievanie bude aj iné miesto vo svete?

Kostol Kráľovnej ruženca má pre nás veľký význam. Od r.1920 do r.1949 sľúbilo tu 274 sestier dobrému Bohu život vo vernosti podľa rehoľných sľubov. S týmto kostolom je spojených všetkých našich päť sestier mučeníc: sr. M. Berchmana Leidenix doprevádzala sem svoje novicky ako ich majsterka k zloženiu prvých sľubov; sr. M. Jula Ivaniševič zložila tu svoje večné sľuby; ďalšie tri sestry mučenice: sr. M. Krizina Bojanc, sr. M. Antonija Fabjan a sr. M. Bernadeta Banja, tu zložili svoje prvé a večné sľuby. Dá sa povedať, že každá z nich tu započala svoju obetu lásky a vernosti, ktorú spoločne zavŕšili na brehu rieky Drina. Tešíme sa, že dostáva tento kostol ku svojim stým narodeninám (posvätený bol 1. októbra 1911) tak veľký a významný dar, ktorý je všetkým ctiteľom blahoslavených mučeníc taký drahý a vzácny: miesto k uctievaniu nových blahoslavených. Ohľadom ďalších miest pre ich uctievanie môžem povedať, že každý náš kláštor bude takýmto miestom, keďže v každom našom dome a v každej našej kaplnke sa bude ich príhovor vzývať s ešte väčšou horlivosťou. Už dlhšiu dobu sú dva naše kláštory pod ich zvláštnou ochranou: v Novom Travniku (Bosna) a v Pleternici (Chorvátsko). Dúfam, že v budúcnosti bude možné, zasvätiť našim blahoslaveným aj ďalšie miesta zvláštneho uctievania, v oblastiach, kde žijeme a pôsobíme, v zhode s vrchnosťami miestnej Cirkvi a podľa duchovných potrieb veriacich.

8.   Ako môže Vaša kongregácia, dovoľte mi výraz z hospodárskeho slovníka, profitovať zo života, mučeníctva a blahorečenia drinských mučeníc?

Myslím si, že sa nemýlim, keď poviem, že naša Kongregácia Dcér Božskej Lásky profituje už aj preto, lebo tieto sestry svojím svätým životom a svojou smrťou za Krista, ako naše členky, rozmnožujú svätosť našej kongregácie. Okrem toho, život a smrť našich sestier je naším „duchovným kapitálom“, ktorý nám bol darovaný, a preto sme zaviazané, „investovať“ ho čo najlepšie: pre vlastné posvätenie a pre dobro a záchranu nesmrteľných duší, ako nás pobáda naša zakladateľka, Božia Služobnica, Matka Františka Lechnerová. V čase intenzívnej prípravy na blahorečenie, snažili sme sa popri naliehavej modlitbe, ako som sa už skôr zmienila, lepšie spoznávať čnosti našich sestier mučeníc, osvojiť si ich a aj druhých s nimi oboznámiť, ako vzory, hodné nasledovania. Život našich sestier je pre nás konkrétnou, praktickou „exegézou“ podľa hesla, ktoré nám Matka Františka zanechala: „Konať dobro, rozdávať radosť, šťastným urobiť a viesť do neba.“ Naše sestry robili vždy a všetkým dobre, bez ohľadu na národnostnú alebo náboženskú príslušnosť, aby svetu ohlasovali lásku Božiu. Neutiahli sa ani v ťažkých vojnových podmienkach, ale všetkých, ktorí zaklopali na brány kláštora, utešovali. Boli šťastné, keď mohli druhých urobiť šťastnými tým, že zmiernili utrpenie núdznych. Svojou modlitbou a obetou, svojím príkladným a svätým životom priviedli mnoho ľudí k nebu.

V roku 2009 začala naša kongregácia deväťročnú duchovnú prípravu, keďže 2018 budeme sláviť 150. výročie nášho vzniku ako kongregácia. Témou tejto veľkej novény je „Vernosť ako výraz lásky“ a v kontexte tejto témy vidíme naše mučenice ako autentické svedkyne vernosti, tej vernosti, ktorá sa nedá zastrašiť ani pred obeťou vlastného života, vernosti, ktorá je výrazom lásky a vedie ku svätosti. Ich blahorečenie je potvrdením ich svätej premeny a je garanciou pre to, že aj my, keď budeme nasledovať príklad nimi žitej vernosti a lásky, budeme môcť uskutočniť naše vlastné povolanie ku svätosti v tejto duchovnej rodine Dcér Božskej Lásky. Každý z nás môže vzývať tieto naše blahoslavené sestry, ako sme zvyknutí - všetky spolu, ako spoločenstvo, ale tiež môžeme objaviť v každej z nich ich zvláštny aspekt svätosti a s ním spojiť aj zvláštny aspekt ochrany. Takto bola sr. M. Jula Ivaniševič, ako oddaná a bohabojná predstavená domu, ochotná ku každej obeti, vzor a ochrankyňa všetkých našich predstavených domov; sr. M. Berchmana Leidenix, mnoho rokov trpezlivá učiteľka a múdra majsterka noviciek, ako vzor a ochrankyňa sestier, zodpovedných za formáciu, učiteliek, profesoriek a všetkých, ktoré sa venujú deťom a mládeži; sr. M. Krizina Bojanc, ktorá sa zvlášť vyznačila vo svojej túžbe po Eucharistii, v uctievaní Preblahoslavenej Panny Márie a v kreatívnej láske k spolusestrám, môže nám byť vzorom v spomenutých čnostiach; sr. M. Antonija Fabjan, ktorá milovala mlčanie a uzobranosť a vždy bola ochotná a pozorná voči potrebám všetkých, môže nám byť majsterkou v týchto čnostiach; sr. M. Bernadeta Banja, zodpovedná a starostlivá kuchárka, ktorá svoju prácu pretkala modlitbou a láskou, je vzorom radostnej služby v „neviditeľných“ prácach, pre dobro spoločenstva a chudobných. K tomu, čo som povedala, chcem dodať, že verím, že každá z nás objaví v každej jednotlivej blahoslavenej veľké duchovné bohatstvo, ktoré investuje do svojho vlastného života a do života spolubratov a spolusestier.

9.   Na záver: Čo je podľa Vašej mienky najdôležitejším odkazom ich života a smrti pre nás dnes?

Život našich sestier mučeníc bol jednoduchý, tichý, skrytý, skromný. V svojej každodennej premene dozreli pre najdôležitejší okamih svojho života: pre svedectvo, že jestvuje Niekto, pre koho sa oplatí obetovať všetko, aj vlastný život. V dnešnej dobe, kedy sú hodnoty ako vernosť, nezištnosť, obetavosť znevážené, kedy diktatúra relativizmu uznáva iba vlastné ja a vlastné záujmy ako poslednú normu, ako nás Svätý Otec pápež Benedikt XVI. napomína, je vzor vernosti, nezištnosti, obetavosti našich blahoslavených svedectvom a dôkazom, že je možné odporovať kultúre hedonizmu a smrti a bojovať za civilizáciu lásky podľa evanjelia. Každý z nás je povolaný viesť život vo vernosti k Bohu a evanjeliu, bez toho, že by sme sa vyhýbali výzvam sveta a vydať svedectvo o odpustení, ako aj zasadiť sa za budovanie Božieho kráľovstva v rodine, v spoločnosti a medzi národmi. Verím, že naše blahoslavené sestry mučenice z Driny nám všetkým budú s veľkou radosťou pomáhať v našej poctivej snahe, žiť verne vlastné povolanie v Cirkvi a vo svete.