Kongregáciu založila Božia služobnica Matka Františka Lechnerová

21. novembra 1868 vo Viedni. Láska Ježišovho Srdca ju podnecovala pomáhať ľuďom v núdzi, najmä dievčenskej mládeži.
Narodila sa 1. januára 1833 v Edlingu pri Wasserburgu v Bavorsku (Nemecko). Bola vychovávaná v dobrej kresťanskej rodine a už v detstve pociťovala túžbu  celkom sa darovať Bohu a obetovať sa pre spásu ľudí. Zomrela v Breitenfurte pri Viedni.14. apríla 1894. V roku 2005 vo Viedni začal proces jej blahorečenia.

 

Bože a Otče náš, ty si dal svojej služobnici Matke Františke Lechnerovej poznať pri kontemplácii otvoreného Ježišovho Srdca to, čo bolo v jej živote jedine potrebné, čiže spoločenstvo s tebou, cez tvojho milovaného Syna, v láske Ducha Svätého. Touto hlbokou skúsenosťou si ju povzbudzoval, aby zviditeľňovala tvoju lásku vo svete. A ona ku tvojej cti neúnavne pracovala pre spásu tých ľudí, ktorých si jej zveril do starostlivosti. Máme silnú nádej, že si ju v nebi urobil hodnou hľadieť na tvoju tvár a prosíme ťa, pomáhaj nám na jej príhovor v našich potrebách (…tu možno vysloviť o akú milosť prosíme…) a dopraj nám radosť vidieť ju oslávenú aj tu na zemi. Prosíme ťa o to skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

 

 

 

Františka – ktorú Boh vyvolil za Zakladateľku Kongregácie Dcér Božskej Lásky – sa narodila 01.01.1833 v rodine Márie a Františka Xavéra Lechenerovcov, v Edlingu (Nemecku) v oblasti Horné Bavorsko. Navštevovala školu v mieste rodiska a od svojho detstva veľmi túžila zasvätiť svoj život službe Bohu a chudobným.
Ako šestnásťročná sa zúčastnila púte v Altöttingu (Nemecko) vo svätyne Panny Márie. Duchovne posilnená odchádza do kláštora školských sestier Notre Dam v Mníchove. Je to tá pravá cesta ktorú jej určil Boh?
V auguste 1854 zložila dočasné sľuby. V kongregácii bola zapojená do rôznej činnosti. Po niekoľkých rokoch rehoľného života u školských sestier opustila kongregáciu na vlastnú žiadosť. Cítila, že Boh od nej žiada niečo iné.
Na jeseň v roku 1864 sa zamestnala ako učiteľka a vychovávateľka v Mníchove v Bavorskom inštitúte pre hluchonemých. S láskou sa venovala fyzicky a z časti aj duchovne trpiacim deťom.
V lete v roku 1865 sa Františka stretla s kňazom Johann Fidel De Pozzo, ktorý v tom čase plánoval založiť Dobročinnú spoločnosť Božej Lásky v Ilanz, vo Švajčiarsku. Oslovil Františku a pozval ju aby bola jeho spolupracovníčkou. Motto tejto dobročinnej spoločnosti: „Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého“ pritiahlo pozornosť Františky tak silene, že na jeseň toho istého roka sa rozhodla spolupracovať s kňazom De Pozzo. Hoci toto dielo bolo naplno venované výchove a formovaniu sirôt a detí z chudobných rodín, a Františka dosiahla výborné výsledky pri práci s deťmi, v jeseni v roku 1867 opustila túto činnosť, koľko si uvedomovala, že ani to nie je poslanie, ktoré Boh od nej očakáva.
V Ebersbergu (Nemecko) spolu s pani Karolínou Tschofen otvorili školu pre deti z chudobných rodín a tiež školu ručných prác. Po krátkom čase sa utiahla do „samoty“ v Innsbruku, kde si vykonala duchovné cvičenia pod vedením p. Junga, jezuitu, ktorý ju povzbudil v uskutočnení jej plánov.
Následne sa Františka rozhodla vycestovať do Viedne, kde prišla 25. októbra 1868. Našla tu tie isté ťažkosti, sociálne problémy ktoré už poznala z Mníchova. Videla tu osamelé dievčatá vystavené nebezpečenstvám veľkomesta, ktorých sa nikto nezastal, neochránil, ani im nepomohol nadobudnúť určité vzdelanie.
Hneď na začiatku sa v meste monarchie stretla so sklamaním od ľudí. Sľuby o finančnej pomoci sa nenaplnili. Bez prostriedkov, sama v cudzom svete sa cítila veľmi opustená hlavne od tých, ktorí jej prisľúbili pomocnú ruku. V tejto ťažkej situácii veľmi ochorela, myslela si že zomrie. Viac krát sa modlila a prosila že chce radšej zomrieť, ak by nemala plniť vôľu Božiu v službe blížnym. Boh ju neopustil!
Po ťažkom utrpení prišla potecha. 21. november 1868, na sviatok Obetovania Panny Márie, Františka dostala ústny súhlas – dovolenie založiť spoločnosť nazvanú: „Spoločnosť Dcér Božskej Lásky“. 27. novembra 1868 dostala písomne dovolenie založiť vyše menovanú Spoločnosť a tiež možnosť chodiť po zbierke a tak získať prostriedky na udržiavanie diela. Františka pochopila že má založiť spoločenstvo sestier, žijúcich v komunite, založenej na základoch Božej lásky a v prežívaní Božej lásky, ktorú ochotne budú odovzdávať núdznym. Hlavne však dievčatám.
Matka Františka citlivo a konkrétne odpovedala na výzvy vtedajšej doby a preto upriamila svoje pôsobenie na sociálne potreby mládeže, hlavne chudobných dievčat, prichádzajúcich z dediny do veľkomesta hľadať prácu. Prijala ich do svojich domov a poskytla im ľudskú, kresťanskú a odbornú formáciu. Takto pripravené dievčatá mohli pracovať pri domácich prácach v jednotlivých rodinách.
Františka vrúcne prosila Boha o požehnanie pre toto dielo a poslal jej ľudí, ktorí budú ochotní pracovať pre tento cieľ. V otázke povolaní sa bránila s prosbou o pomoc aj na kňazov, spovedníkov ak by poznali dievčatá, ktoré cítia že ich Boh volá k rehoľnému životu a mali by odvahu spolupracovať s ňou na tomto, rodiacom sa diele.
Povzbudená a oduševnená sľubným počiatok, Františka sa pustila do stavania domov pre dievčatá. Tieto domy pomenovala „Mariánske ústavy“. Neskôr otvorila materské a základné školy, tiež odborné a domáce školy, pedagogický inštitút a nakoniec dom pre staré a choré ženy.
Prvý Mariánsky ústav vznikol vo Viedni v roku 1869, potom nasledovali ďalšie v iných mestách a to: Opava, Brno, Budapešť, Praha, Sarajevo (dva) a Krakov. Tieto ústavy sa vyznačovali veľkodušnosťou, láskou, kvalitou a boli bezplatné.
Spoločenstvo s Trojjediným Bohom, veľká dôvera v Božiu prozreteľnosť, láska k Božskému Srdcu, ochrana Tri krát Obdivuhodnej Matky a mocný príhovor sv. Jozefa jej dodávali odvahu a vytrvalosť v každodennom živote od založenia Kongregácie (21. november 1868) až do chvíle, kedy si ju nebeský Otec povolal k sebe (14. apríla 1894). Spolu založila 30 diel. Je to plodný výsledok jej neúnavnej snahy a nezištnej lásky k Bohu a plnej odovzdanosti do jeho vôli. Vďaka jej neúnavnej službe a citlivej láske pre potreby chudobných Kongregácia sa rozšírila do viacerých krajín Rakúsko – uhorskej monarchie.
„Všetko pre Boha, pre chudobných a pre našu Kongregáciu“, toto je heslo, ktoré sa stalo životným programom Zakladateľky Matky Františky Lechnerovej. Ona ho zverila svojim duchovným dcéram – Dcéram Božskej Lásky, ktoré aj v súčasnosti sa snažia v tvorivej vernosti pokračovať v tomto diele a poslaní odovzdávať ho ďalej. Doteraz Kongregácia pôsobí v 19 krajinách na troch kontinentoch – Európa, Amerika a Afrika.