Pôsobenie sestier našej Kongregácie na území Slovenska siah do čias Matky zakladateľky, ktorá osobne - v roku 1892 - založila kláštor vo Veľkých Levároch na Záhorí. Potreby doby si vyžadovali prácu našich sestier aj na území Slovenska, ktoré vtedy patrilo do Rakúsko-uhorskej monarchie. V prvom rade to bola veľká naliehavosť pripraviť dievčatá pre službu v rodinách, starostlivosť o siroty, výchova a vzdelávanie mládeže v škole i katechizácia mimo školy.

Na území Slovenska bol otvorený kláštor so strednou školou v Spišskej Sobote (1907) a v Prievidzi (1908). Jednotlivé kláštory a školy podliehali do roku 1919 Materincu vo Viedni. 

Po 1. svetovej vojne sa vytvorili 4 provincie. Slovensko patrilo do Československej provincie so sídlom v Opave. Postupne vzrastal počet domov a členiek na Slovensku a tak 9. júna 1927 bola zriadená Slovenská provincia Sedembolestnej Panny Márie so sídlom v Trnave. Prvou provinciálnou predstavenou bola menovaná sr. M. Alexandrina Maďarová.

Sestry až do roku 1950 úspešne pracovali v týchto mestách a dedinách: Veľké Leváre (1892), Spišská Sobota (1907), Prievidza (1908), Trnava (1924), Dolná Krupá (1927), Krupina (1935), Podolie (1937), Trnava - Halenárska (1937), Smolenice (1939), Michalovce (1941), Nitra - Kalvária (1944), Krušovce (1945), Malženice (1945), Ivanka pri Dunaji (1946) a Galanta (1946).

Štátny zásah v roku 1950 zakázal pôsobenie všetkým rehoľným spoločnostiam. Nemohli sa prijímať nové členky, evidencia a život sestier bol pod prísnym štátnym dozorom. Väčšina sestier bola vyvezená do Českej republiky, kde boli zamestnané v neľahkých podmienkach v textilných továrňach a neskôr v rôznych ústavoch sociálnej starostlivosti a domovoch dôchodcov.

V roku 1968 nastalo politické uvoľnenie, ktoré trvalo štyri roky. Sestry túto možnosť využili a vrátili sa do niektorých miest, kde pôsobili pred rokom 1950 alebo začali rozvíjať apoštolskú činnosť na nových miestach.

Od roku 1972 do roku 1989 nesmeli rehoľníci verejne pracovať s mládežou a ani navonok prejavovať svoju príslušnosť k rehoľnému spoločenstvu. V roku 1979 prijali predstavené novú možnosť - prijímať dievčatá zaujímajúce sa o zasvätený život "externe" (navonok žili a pracovali ako laickí veriaci, no v osobnom živote sa formovali a žili svoje zasvätenie podľa Evanjelia, v duchu Zakladateľky a spirituality Kongregácie.) Bol to odvážny krok. Častokrát v zamestnaní a ani doma nikto nevedel, že sa zasvätili Bohu a sú členkami Kongregácie. Vytvorili sa dve centrálne spoločenstvá, jedno v Bratislave a druhé v Košiciach, kde tieto sestry bývali, stretávali sa a duchovne formovali.

V roku 1989 nastala nová situácia - zmenil sa politický režim a tým aj postavenie Cirkvi v štáte. Postupne sa vrátili naše domy, ktoré nám násilne zabrali v roku 1950. Obnovila sa činnosť na pôvodných miestach: Prievidza, Michalovce, Ivanka pri Dunaji, Trnava - Halenárska, Veľké Leváre. Sestry pokračovali nových podmienkach po totalite v Podolí, Malženiciach, Bratislave, Košiciach, Bánovciach nad Bebravou a otvorila sa komunita v Žiari nad Hronom.  V roku 1997 sa sestry presťahovali zo sústreďovacieho charitného domu v Rúbani do Veľkých Levár a tým bola aj ukončená etapa totalitného režimu. Postupne sa museli zrušiť malé komunity, keďže sestrám ubúdali prirodzené sily a nové členky nestačili pokryť ich miesta. V súčasnosti - 2011 - sestry pôsobia v ôsmych komunitách.

Provinciálne predstavené Slovenskej provincie:

M. M. Alexandrina Maďarová - prvá provinciálna predstavená
M. M. Leona Štolfová
M. M. Claudia Hlavenková
sr. M. Oliva Špačková - zastupujúca provinciálna predstavená
M. M. Augustína Štanclová - 1969 - 1975
M. M. Vojtecha Báchorová - 1975 -
M. M. Miriam Petrášová
sr. M. Silvia Hlaváčová - 1990 - 1993
sr. Mária Vengliková - 1994 - 2002
sr. M. Daniela Bezdedová - 2002 - 2010
sr. M. Christiana Števárová - od roku 2010

fotoalbum - Dejiny slovenskej provincie