„Žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.“ (Ef 4,15)
Tieto riadky píšem preto, aby sa niekto povzbudil a možno sa nebál vykročiť na cestu svojho povolania.
Môj život je nádherný: je to spleť radosti a bolesti , krásy aj utrpenia, no zo všetkého v ňom rezonuje láska. V apríli 1994 som čítala v Katolíckych novinách článok o našej reholi. Najviac ma oslovil názov našej rehole – Kongregácia Dcér Božskej Lásky. Vau! Dcéra Božskej Lásky – to je meno a ľudovo sestry mariánky. Nič krajšie a výstižnejšie som doteraz nepočula a to som 16-ty rok v kláštore.
Narodila som sa v prekrásnom kraji – na Liptove. Za moje rodisko označujem dedinu Bobrovec, aj keď som vyrastala v Jakubovanoch. Bobrovec je pre mňa skutočne môj domov, lebo tu som bola pokrstená vo Farskom kostole sv. Juraja a to už šiesty deň po mojom narodení. Tu začal Boží život vo mne rásť. Mama ma musela pokrsti ť tajne, lebo môj otec a jeho rodina boli evanjelici. Tí chceli, aby som bola pokrstená v evanjelickom kostole. Keď ma tam chceli pokrsti ť, tak mama povedala pravdu, že dieťa je pokrstené v katolíckom kostole. Od tejto chvíle začal môj zápas o vieru.